Na pravom brehu Klátovského ramena v dolnej časti jeho toku leží obec Trhová Hradská. Názov obce napovedá, že cez ňu prechádzala trhová cesta.Historici ju zaraďujú medzi dôležité strediská Bratislavskej župy. V stredoveku mala štatút poľného mesta s trhovým právom - a práve dobytčie trhy, ktoré navštevovali gazdovia zo širokého okolia, významne prispievali k jej rozvoju.
O existencii obce sa prvýkrát dozvedáme v listine z roku 1235, v ktorej je uvedená ako Vasarut. V tom čase bola obec dedičným majetkom bratislavskej kapituly a prepošstva. Koncom 14. storočia je obec známa pod názvom Vyfalu, no dokument zroku 1406 už používa názov Wykvrth vel Vyvasarhel seu Wasaryth. Slovenské meno Trhová Hradská sa používa od roku 1927. V roku 1960 bola obec administratívne zlúčená so susedným Horným Mýtom do novej obce Trhové Mýto, no od roku 1990 sú obce znova samostatné. Podľa portálneho súpisu zo 16. storočia mala obec vtej dobe 36 port. V roku 1752 získala štatút poľného mesta, čím sa začalo obdobie jej prudkého rozmachu. Poriadali sa vnej spomínané dobytčie trhy, pestoval sa tu vychýrený tabak, ktorý bol údajne najlepší a najpredávanejší v župe, okolité lesy boli zdrojom dreva a zveriny. Významným zdrojom príjmov obyvateľstva bolo rybárstvo, čo dokladuje aj erb obce: v modrom štíte je umiestnený rybársky čln pod skríženým veslom a hákom na zlatej žrdi, na stranách sa nachádzajú strieborné hviezdy. Voda však pre miestnych obyvateľov nepredstavovala len zdroj obživy – obec zažila niekoľko ničivých povodní. Nevyhla sa ani veľkým požiarom. Ani dôležité historické udalosti nenechali obec nedotknutú. Je známe, že na začiatku 17. storočia táborili v Trhovej Hradskej vojská Istvána Bocskaiho a Gábora Bethlena. V roku 1849 sa v chotári obce odohrala neľútostná bitka medzi honvédskymi jednotkami podplukovníka Szekulicsa a cisárskymi vojakmi plukovníka Derschatta. Na začiatku 20. storočia bolo v obci obvodné notárstvo ipošta, k obci patrili aj samoty a majere Csanád, Sziget, Szihony, Szilágyi malom a Vöröstőke. Najväčšie pozemky v obci vlastnila bratislavská kapitula. Jedným z nájomcov kapituly bol Emil Popper, ktorý tu mal pivovar a liehovar. Medzi najvýznamnejších rodákov obce patril Antal Arzén Karcsú. Bol otcom predstaveným františkánskeho kláštora a profesorom na gymnáziu a vyvíjal záslužnú činnosť pri kultúrnej výchove učňovskej mládeže vo Váci, ktorý sa rýchlo spriemyselňoval. V udržiavanej kostolnej záhrade v strede obce stojí kostol Svätého Antona z Padovy. Nachádza sa na mieste pôvodného dreveného kostola, ktorý strhla povodeň v roku 1634. Zničený kostol bol v roku 1672 nahradený novým a ten dal v roku 1757 bratislavský prepošt Jozef Batthyányi prestavať v barokovom štýle. K jeho ďalšej prestavbe došlo v rokoch 1905 – 1906. K pôvodnej lodi sa pristavali ďalšie dve časti a kostol získal svoju súčasnú podobu. Jeho pôdorys tvorí grécky kríž a hoci sa vnútrajšok kostola nesie v secesnom štýle, zvonku prevládajú neorománske prvky. V jednej z vedľajších lodí sú umiestnené tri pamätné tabule. Na prostrednej je zoznam vojakov, ktorí padli v prvej svetovej vojne, mramorové tabule po stranách obsahujú mená obetí druhej svetovej vojny. Pred kostolom sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie „Pieta“ zhotovená zpieskovca. V kostolnej záhrade stojí socha Svätej Trojice. V obci stojí pamätník Lajosa Kossutha. Bol postavený v roku 1994 pri príležitosti stého výročia jeho úmrtia. Kossuth navštívil Trhovú Hradskú v roku 1848, keď tu verboval vojakov. Pri ceste do Topoľníkov stojí socha Svätého Jána z Nepomuku vytesaná zpieskovca pochádzajúca pravdepodobne z roku 1739. Medzi ďalšie pamiatky obce patrí neskoroklasicistický trojičný stĺp zroku 1846, prícestná socha sv. Floriána od A. Brandla z roku 1873 a neskorobarokový trojičný stĺp zroku 1774.
