Klátovské rameno (alebo aj Klátovský potok) je pravostranný prítok Malého Dunaja a taktiež rovnomenná národná prírodná rezervácia. Klátovské rameno nemá prameň ani sa neodčleňuje od iného toku, vyviera zo spodných vôd za obcou Orechová Potôň - Lúky, vďaka čomu sa vyznačuje vysokým stupňom čistoty. Tok podobu prechádza katastrálnym územím obcí Dolná Potôň, Dunajský Klátov, Horné Mýto, Malé Blahovo, Ohrady, Trhová Hradská, Vydrany, Veľké Blahovo a Dolné a Horné Topoľníky. Na hornom úseku nemá Klátovské rameno súvislú vodnú hladinu, je tvorené len jazierkami s bohatým brehovým porastom. Svoju charakteristickú podobu získava až pri osade Csótfa. Hĺbka vody v ramene sa pohybuje od niekoľkých centimetrov až do 5 m.
Národná prírodná rezervácia Klátovské rameno bola vyhlásená v roku 1993. Na ploche 306,4 ha ochraňuje biotopy lužných vŕbovo - topoľových a jelšových lesov, prirodzených eutrofných a mezotrovných stojatých vôd s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition, nížinaté a podhorské kosné lúky, lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy a karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy. V Klátovskom ramene a jeho okolí žijú viaceré vzácne a chránené živočíšne druhy. Spomenúť treba napríklade tieto: kunka červenobruchá (Bombina bombina), vydra riečna (Lutra lutra), labuť veľká (Cygnus olor), volavka popolavá (Ardea cinerea), lyska čierna (Fulica atra), bocian biely (Ciconia ciconia) atď. Bol tu zaznamenaný výskyt asi 80 druhov vtáctva, z toho 70 tu priamo hniezdi. Výskumom sa zdokumentovalo 102 druhov chrobákov, z ktorých druh rodu Dorytomus bol opísaný ako nový, na svete dosiaľ neznámy druh. Hlavnými drevinami rastúcimi v okolí ramena sú topoľ čierny (Populus nigra), topoľ biely (Populus alba), vŕba krehká (Salix fragilis), vŕba biela (Salix alba), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) a jelša lepkavá (Alnus glutinosa). Bohato zastúpené sú tiež kroviny, hlavne hlohy (Crataegus spp.), plamienok plotný (Clematis vitalba), svíb krvavý (Swida sanguinea), bršlen európsky (Eunymus europaeus) a brečtan popínavý (Hedera helix). Z vodného rastlinstva treba spomenúť predovšetkým tieto: truskavec obyčajný, lekno biele, leknica žltá, vodomor kanadský a stolístok praslenatý, pálka širokolistá.
Vodný mlyn na Klátovskom ramene sa nachádza neďaleko obce Dunajský Klátov a je kultúrnou technickou pamiatkou. Má viacero špecifických vlastností. Na rozdiel od ďalších vodných mlynov v okolí neleží na hlavnom toku Malého Dunaja. Mlynské koleso a hnacia časť sú umiestnené v drevenej prístavbe, vlastná budova mlynice je murovaná. Mlyn postavil v roku 1920 Ján Cséfalvay a v prevádzke bol do roku 1942. Počas II. svetovej vojny bol poškodený. Potom sa používal už len do roku 1950, kedy sa stal jeho posledným majiteľom Michal Cséfalvay. V roku 1987 bol zrekonštruovaný, je súčasťou Žitnoostrovného múzea Dunajská Streda a v súčasnosti je v správe obce Dunajský Klátov. V budove mlyna sa nachádza stála expozícia vodného mlynárstva s pôvodným zariadením. V roku 2016 bola prevedená komplexná rekonštrukcia celého objektu a bola vybudovaná výhliadková plošina na protiľahlom brehu Klátovského ramena.
