Pri severovýchodnej hranici okresu Dunajská Streda, necelých 10 km od okresného mesta, sa nachádza obec Jahodná. Väčšia časť obce leží na ľavom brehu Malého Dunaja, no keďže aj na pravom brehu je jeden rad domov, dalo by sa povedať, že rieka cez ňu preteká. Súčasťou chotára obce je niekoľko malých majerov.
Existuje len málo hodnoverných informácií o pôvode názvu obce. Traduje sa, že okolo roku 1460 poľovali v okolitých lesoch vojaci kráľa Mateja a keď oddychovali na čistinke, dievčatá zblízkej osady im ponúkli čerstvo nazbierané jahody. Možno práve títo vojaci dali nevedomky osade, v chotári ktorej rástlo veľa jahôd, názov Eperjes (eper – jahoda).
Osada bola pôvodne na pravom brehu Malého Dunaja. Prvá písomná zmienka o existencii obce pochádza zroku 1552. Portálny súpis roku 1553 uvádza, že vtom čase mali vobci po 5 port Andrej Báthory apáni z Červeného kameňa. V dokumente sa ďalej píše, že vobci sa nachádzalo 10 obývaných, 6 neobývaných a 3 želiarske pozemky. Začiatkom 17. storočia bola obec majetkom vdovy po Michalovi Thurzovi, vroku 1640 sa dostala do vlastníctva Esterházyovcov. Pravdepodobne práve v tejto dobe sa osada začala rozširovať aj na ľavý breh, pretože kaštieľ panstva stál v susednej obci – v Tomášikove.
Esterházyovci dali v roku 1747 v obci postaviť rímsko-katolícky kostol vbarokovom štýle. Kostol, ktorý je najstaršou verejnou budovou v obci, dostal meno apoštolov sv. Petra aPavla podľa dňa jeho vysvätenia vroku 1750. Vroku 1877 zachvátil obec obrovský požiar. Zničil nielen strechu kostola, ale aj vežu a organ a zároveň sa pri ňom poškodili zvony. Do súčasnej podoby bol kostol prestavaný v roku 1882 a dodnes je ozdobou obce.
V máji 1825 sa v obci otvorila jednotriedna rímsko-katolícka škola. Počet obyvateľov však rástol a preto bolo treba školu rozšíriť. V roku 1896 obec od grófa Michala Esterházyho odkúpila staršiu budovu stojacu oproti kostolu, v ktorej bola dovtedy z výsady zemepána krčma a výsek. Budova bola prestavaná na dvojtriednu školu a dva byty pre učiteľov a vyučovalo sa vnej od roku 1900 až do roku 1961, kedy bola postavená nová deväťtriedna škola. Časť budovy potom chvíľu slúžila ako školská jedáleň, dnes sa vnej nachádza zdravotné stredisko a vo vedľajšom krídle pošta.
Dôležitým zdrojom potravy i príjmov obyvateľstva obce bolo rybárstvo. Výsada rybárstva na Malom Dunaji od Jelky až po Kolárovo patrila rodu Esterházyovcov, miestni rybári im platili za rybolov nájomné. Prepravu cez Malý Dunaj zabezpečovala celé stáročia kompa. Dlho bola vo vlastníctve Eszterházyovcov, kým ju vroku 1792 neodkúpilo miestne urbariátne spoločenstvo. Kompa premávala až do roku 1940, kedy bol cez rieku postavený most. 31. marca 1945 ho však ustupujúce nemecké vojská zničili a až do roku 1992, kedy bol dokončený nový most, bola premávka cez rieku riešená provizórne.
Obec bola kedysi známa najmä vďaka mlynárstvu. Z jedenástich mlynov, vktorých sa mlelo obilie zo širokého okolia, sa bohužiaľ zachovali len dva. Posledný miestny mlynár Vojtech Takács však svoj mlyn vroku 1972 predal Slovenskému Národnému Múzeu v Martine a ako technická pamiatka sa v obci teda zachoval len jeden mlyn. Na konci 19. storočia ho dal postaviť Boldizsár Renczés, no keď mlyn v roku 1920 vyhorel, odkúpil ho panský lesník István Nagy. Ten ho v roku 931 prerobil na vodnú pílu. Pomocou rôznych zariadení vyrábal v mlyne elektrickú energiu, ktorá nielen značne urýchlila pílenie, ale aj umožnila osvetlenie verejných budov v obci. Po jeho smrti sa mlyn dostal do správy Žitnoostrovského múzea. Jahodná poskytuje bohaté možnosti rekreácie a vodných športov, vďaka čomu ju od konca 50-tych rokov vyhľadáva čoraz viac návštevníkov. Okolie Malého Dunaja je rajom vodných turistov, na svoje si prídu rybári aj plavci. Najmä časť Malého Dunaja pod vodnými mlynmi, kde bola v 70-tych rokoch vybudovaná chatová osada, sa teší veľkej obľube. V obci sa nachádza krásny park so vzácnymi drevinami, športový areál, prístavisko, požičovňa člnov.
Každý rok sa v Jahodnej koná bábkársky festival „Katica“. Bábkarský krúžok, zmiešaný spevácky súbor, skupina moderných tancov a iné záujmové združenia prispievajú k oživeniu kultúrneho života v obci, dobrovoľní hasiči zase obnovili tradíciu fašiangových slávností. Vobci sa už tradične každý rok konajú hromadné výlety na člnoch, napr. na Veľkonočnú nedeľu či na 1. mája; poslednú januárovú nedeľu zvykne obec navštíviť známa skupina otužilcov „Ľadové medvede“. Od roku 1997 je posledná májová sobota alebo prvá nedeľa v júni vyhradená pre Deň obce. Návštevníkov čaká výborné jedlo, pitie, muzika do tanca a hlavne dobrá zábava. Vyvrcholením bohatého celodenného programu býva vystúpenie nejakého známeho umelca alebo skupiny, zvyčajne z Maďarska.
