Neďaleko sútoku Klátovského ramena a Malého Dunaja v severovýchodnej časti Žitného ostrova leží obec Topoľníky.Nenachádzala sa však vždy na svojom súčasnom mieste. Údajne ju založili na brehu Malého Dunaja, no často ju sužovali povodne a keď bola pri vpáde tureckých vojsk vypálená do tla, Topoľníčania sa rozhodli usídliť na novom mieste. Pôvodné miesto je v maďarčine dodnes označované chotárnym názvom Faluhely (miesto obce). V najstaršej písomnej správe o obci, ktorá pochádza z roku 1113, sa uvádza názov Narias.
Obec mala počas svojej histórie mnohých majiteľov. V roku 1237 daroval kráľ Béla IV. polovicu obce bratislavskej kapitule a druhú polovicu rodine Ághovcov, odvesto rokov neskôr sa vlastníkom veľkých majetkov v obci stal rábsky biskup Koloman Molnár. Podľa portálneho súpisu zroku 1553 tu mala bratislavská kapitula 7, a rodiny Serédyovcov a Méreyovcov po 8 port. V roku 1647 bola dedina v držaní bratislavskej kapituly a vdovy po Lenárdovi Amadem. V časoch Márie Terézie bola obec rozdelená na Horný a Dolný Ňáražd, v roku 1787 sa zemepánmi stali Pálfyovci. K opätovnému zjednoteniu došlo až v roku 1940 pod spoločným názvom Nyárasd. Súčasný slovenský názov Topoľníky sa zaviedol až vroku 1948. V chotári obce nachádzame miestny názov Forgóvár, ktorý by mohol naznačovať existenciu otočnej pozorovateľne, z ktorej bolo možné sledovať brod na Malom Dunaji. Do chotára obce patrí aj miesto s názvom Aszódpuszta, ktoré svojho času patrilo komárňanskému hradu a bolo najbohatším loviskom výz. Výlučné právo lovu tu mali okočskí rybári. V 19. storočí bola obec dôležitou zastávkou na ceste z Pešť-Budína do Prešporka. Prepriahali sa v nej kone a bol tam aj známy zájazdný hostinec, v ktorom sa ubytovávali poslanci uhorského snemu náhliaci sa na zasadania do Bratislavy. Údajne sa tu zastavil aj Lajos Kossuth a Ferenc Deák. V druhej polovici 19. storočia bol v obci prevádzkovaný pivovar, dobytčie trhy boli známe v širokom okolí. V obci sa založilo aj priemyselné, spotrebné a úverové družstvo. Na začiatku 20. storočia bola obec obvodným notárskym miestom s vlastnou poštou, telegrafom i železničnou stanicou. V roku 1948 vznikol v obci štátny majetok, v roku 1950 bolo založené jednotné roľnícke družstvo a vnasledujúcom roku tu bola zriadená šľachtiteľská stanica. 4. augusta 1951 boli Topoľníky napojené na elektrickú sieť. V roku 1958 bol založený podnik miestneho hospodárstva, o dva roky neskôr bola postavená nová moderná škola s dvadsiatimi triedami. Budova základnej školy bola v roku 2005 prestavaná a modernizovaná, ktorá svojou technickou vybavenosťou zodpovedá požiadavkám 21. storočia.V roku 1962 bol pri Klátovskom ramene postavený poľovnícky dom a onedlho sa začala výstavba novej budovy miestneho národného výboru, v ktorej sa neskôr nachádzala aj pošta, knižnica a sporiteľňa. Obec bola plynofikovaná v roku 1991, od roku 1993 je v obci káblová televízia, ktorá funguje aj ako regionálna televízia – okrem 26 televíznych staníc môžu diváci teda sledovať aj miestny program. Topoľnícky kostol je skoro taký starý ako obec sama. Jedna z jeho častí bola postavená už vroku 1307, keď na jeho stavbu, resp. na prestavbu kaplnky, dostali povolenie grófi Mikuláš a Pasca. Svoju súčasnú podobu dostal kostol až v roku 1853, pri prestavbe sa jeho pôvodné románske rysy celkom vytratili. Kostol bol vroku 2006 prestavaný a modernizovaný. Kultúrne vyžitie v obci zabezpečuje kultúrny dom, v ktorom sa nachádza divadelná sála slúžiaca zároveň ako kinosála s kapacitou 303 sedadiel. V budove kultúrneho domu je aj reštaurácia Pálma s výbornou kuchyňou. V centre obce sa nachádza Dom služieb s menšou reštauráciou Pallos. Športová hala skapacitou 900 sedadiel bola dejiskom všetkých domácich zápasov ženského hádzanárskeho oddielu TJ Družstevník Topoľníky, ktorý sa zviditeľnil v 1. Československej lige aj na medzinárodných pohároch apropagoval tak meno obce v celej Európe. V centre obce sa nachádza tenisové ihrisko, detské dopravné ihrisko a park, využíva sa i školská telocvičňa a vonkajšie hádzanárske ihrisko. V roku 1983 bolo sprevádzkované termálne kúpalisko, v areáli ktorého si prídu na svoje všetky vekové kategórie. Pri termálnom kúpalisku je autokemping s vynikajúcimi podmienkami na stanovanie. Len 200 metrov od kúpaliska sa v objatí lesov skrýva hotel Gladius. Vďaka svojej výhodnej polohe ponúka skvelé možnosti pre priaznivcov rekreačných športov, potešia sa najmä priaznivci tenisu, jazdectva, basketbalu, volejbalu či člnkovania. Počas nepriaznivého počasia môžu hoteloví hostia využiť zariadenia v suteréne hotela: posilňovňu, bublinkový kúpeľ, relaxačnú masáž, môžu si zahrať biliard a stolný tenis. Výbornú atmosféru počas víkendov pomáha vytvoriť cigánska hudba.
